Niekedy cloveka postretne vela veci ci tragedie alebo komedie..ci pady alebo vzostupy ale kazda jedna vec na tomto svete sa pre nieco udeje....21.4.2005 bol den ako kazdy iny teda pre mnohich ludi ale premna to bol celkom iny den ako ostatne....zacal sa tak ako ostatne ale skoncil ako ziadny iny....Bol to ten najhorsi okamih v mojom zivote....ked sme sa vratili zo skoly domov rozmyslali sme s kamaratkami co budeme robit..
a tak sme sa rozhodli ze pojdeme na ceresne vysli sme na vysoky strom pri skole a sedeli...smialy sme sa hadzali sme na okoiducich ceresne a rozpravali...rozoberali sme vsetko od a po z boli sme tam zopar hodin a ja so si liezla vyssie a vyssie a vobec by ma nenapadlo co sa stane...ani vo sne by ma take nieco nenapadlo..ani v tom uplne najhorsom pri ktorom sa clovek budi cely prepoteny a stastny ze je to len nocna mora....ale v mojom pripade to bola skutocnost....
ako som si tam tronila hore medzi vsetkymi haluzkami tak vysoko nieco sme sa zacali smiat a v tu chvilu sa vsetko zlomila coho som sa drzala na com som stala a ja som padala pomaly....vobec nic som si neuvedomovala len tu rychlost a tu strasnu bolest pri dopade....nevedela som sa nadychnuta nedokoazala som nic povedat ..citila somlen palcivu bolest v chrbte a cela som sa triasla ...moje kamaratky prisli zamnou..zoskocili zo strmu a snazili sa mi pomoct....nastastie som dopadla na zem pretoze vedla bol vycnelok zo stromu a keby som sa na to napichla uz by som tento clanok v tuto chvilu nepisala...kamaratky sa mi snazili pomoct ale zomna sa hned vsetka bolest vytratila ked ma napadlo ako mi doma vynadaju...pravdu povediac ani za svet mi nedocvaklo ze budem na tom tak zle....bala som sa len co poviem doma....zdvihla som sa zo zeme a s ukrtutnou bolestou som odisla domov....robila som sa akoze nic sice ma ten chrbat bolel ako este nikdy....zapla som si telenovelua isla pocvicit na tej fitlopte aby mi to preslo ked prisla mama s ocom...zacali mi strasne nadavat lebo moj brat si uz pustil usta na spacirku a povedal im to....mama zacala hystericit a zobrali ma do auta a isli sme na kramare..zevraj mozem mat vnutorne krvacanie ked som padla z takej vysky a tak....zacala som mat velke bolestiv aute a ked sme prisli do nemocnice zacali mi trpnut nohy....ako sme cakali na rntg vysledky uz som si ich skoro vobec necitila museli ma dat na vozicek.....necakala som ze ked pride lekar za ocom a oco so zufalym pohladom pride za mamou ze tp bude take zle....este teraz si pametam ich vyraz ....potom prisiel za mnou lekar a zacal mi vysvetlovat tie niake ich lekarkse hatlaniny ktorym som nerozumela....ale zistila som ze mam prasknuty stavec a ze ma musia okamzote operovat inak ostanem na vozicku....vtedy sa vomne vsetko zlomilo vsetko mi odrazu padlo ako domcek z karat ved som bola taka mlada s tolkymi snami a takou blbostou som to vsetko znicila.....
okamzite ma odviezli do operacnej saly brali mi krv pichali injekcie a ja som uz len cakala kedy zaspim...nikdy ma neoperovali tak som sa uistovala ci sa pocas zakroku nahodou nezobudim ved to by som odpadla a uz v zvote nezobudila....ale potom som si nic nepametala....zobudila som sa az na velku bolest v chrbte zasvietila som si a videla som hadicky ktore mi vychadzali z chrbta a cez ktore mi vychadzala z tela nadbytocna krv....volala som mame ze uz ma operovali a takto som im volala asi tridsat krat pretoze vzy ked som vstala som na to zabudla ze im volam...bola som akoby nadopovana tisicimi liekmi ....
vedla mna bolo take dievca malo rakovinu...potom tam bol chlapec ten bol ochrnuty...a ja som si povedala ze som mohla dopadnut este horsie....
strasne som sa tesila ked nasi prisli zamnou lebo som sa velmi nudila.....necitila som si nohy mala som ich obviazane obvezom.....a robili somou vselijake cviky skusali mi tlak klopkalimi do kolena...a ked som sa dozvedela ze uz lekari predpokladaju ako sa nikdy nepostavim ..nemala som chut viacej zit....lakala som cele dni a noci nemohla som jest ani spat .... boli to najtazsie chvile v mojom zivote a jedno rano ked somnnou spala taka babka a strase chrapala som si spievala superstar....a potom dosla sestricka mi brala krv a umyvala ma...a jak mi dala dolu z noh obvez pohybala som si od ulavy nohou...ani som o tom nevedela prostze sa to stalo a ja cela natesena som sa chcela postavit...bohuzial somnemohla...ale bola som odrazu taka stastna ale tak velmi ze som mala chut lietat....a to rano sa vsetci namna pozerali jak na zazrak....:))) lekari sa cudovali a moja mama od tolkej radosti plakala...dali mi korzet ktory mal chranit chrbat a pomaly ma postavili na nohy mala som take drzatka ktore maju babky ked maju reumu alebo niake choroby ....a som svizne spravila jeden krok...pravdu povediac bolo to dost namahave a strasne sa mi tocila hlava...ale bolo to tak krasne akoby soms a znovu narodila a ucia ma chodit....konecne som stala na svojich nohach :))stale som chodila krok za krokom a sestricky ma uz posielali lahnut ale ja som stala pri telke chodila na zachod obzerala som si ludi co tam lezia a vsetko som to tam sledovala...koecne som to videla ako kazdy iny clovek a nie ako prikovana z postele...potom robili somnou vselijake cviky a hned na druhy den ma pstili domov od prekvapenia som skoro odpadla ...mala som stastie v tom najveccsom nestasti a myslis ze v tu chvili som sa dotkla ruk anjelov pretoze len zazrak mi vratil cit do noh
no odvtedy som bola este tri mesiace doma v korzete a chodila som na kontroly vselijake na rehabilitacie a pomaly som sa z toho dostavala .kazdy kto ma stretavala na ulici sa pytal ako sa mam kazdy ma poznal podla toho ze to je tpo dievca co spadlo z cereesne no zaujimave lebo z cersne padne clovek ktory je taky na hlavu ale asi to patri tak kumne...ved ja som naozaj taka blazniva:))
ale som rada ze prave ja somsi taketo nieco prezila pretoze to bola premna velika skusenost na ktoru sice nerada spominam ale vela ma naucila ..naprklad ze ako lubim ludi v mojom okoli a ako milujem svoj zivot...
a este nebyt tohto tak asi nespoznam moje uzasne kamaratky a jakuba ktoreho tak lubim ...tusim ta veta ze vsetko co sa stane ma naky vyznam je pravdiva.....:)))
Komentáre
obdivujem Ta
:)
Velmi pekne